Príbehy žien zo širokého a blízkeho okolia, kde osoby a obsadenia tohto článku nie sú vymyslené, každá podobnosť s reálnou osobou môže byť a je náhodná, ale aj tak smutno-veselo-iritujúca a hlavne poučná.
Sedím si tak na kávičke v Blave s kamoškou Andrejkou (meno je vymyslené – mojich blízkych priateľov chránim ako oko v hlave) a počúvam. Ocitla som sa náhodne náhodou v spoločnosti ďalších neznámych žien, s ktorým úprimne povedané, by som sa asi možno nikdy nedala do reči alebo sadla si dobrovoľne za jeden stôl. Nuž stalo sa, tak vychutnávam slniečko, kávu a príjemný voľný deň a iba počúvam; treba to všetko brať ako skúsenosť, čo príde to príde, možno sa niečo naučím (i keď v duchu šípim, že toto bude ťažký oriešok a sú tu pochybnosti 😊
Rada počúvam príbehy a pozorujem okolie a nie nesúdim ich podľa výzoru, vzdelania, ani oblečenia, ani rečníckych zručností, ale … ale dve bunky v hlave, zdanlivo pekná tvárička, nezrelá osobnosť, žiadna ambícia, vyšportovaná postava, super autíčko, značkové oblečenie, opatrovateľka a upratovačka a hlavne, opakujem HLAVNE držať hubu a krok s pánom „manažérom“; veď baráčik, autíčko, vysmiate deti a top image musí byť a niekto to musí financovať.
Príbeh číslo 1.
Nazvime ju Katka, vek odhadujem niečo po 30tke. Milá Katuška je manželka vysoko postaveného konateľa veľmi známeho slovenského obchodného reťazca. Také nervózne ustráchané, ale milé žieňa, očividne bez jasného cieľa a znalosti vlastnej hodnoty. Nepracuje, ona by ako vraví aj veľmi chcela, ale manžel nedovolí (!) Kto sa bude starať o deti? Kto sa postará o domácnosť? Kto bude voziť deti do školy, na krúžky? Kto sa postará o jeho komfort a pohodlie? Veď na opatrovateľku a upratovačku musí niekto dohliadnuť. Čo by na to povedali ostatní?! Ona si chúďa aj našla brigádu, zabezpečila opatrovateľku podľa potreby a požiadala manžela raz týždenne odviesť svojím luxusným SUW detí do školy, ale neprešlo to! Tak sedí doma a robí profesionálnu manželku, slúžku, upratovačku, kuchárku, …. atď.
VÁŽNE!?!?! Stúpa mi tlak, tlačí mi oči z jamôk, dvíha ma zo stoličky a otvára sa mi nožík vo vačku! To sa mi snáď zdá?! Mám sto chutí si od nej vypýtať číslo na manžela, nie za účelom rande, ale vyčistenia žalúdka, zadku a mozgu, prípadne iných telesných dutín akoukoľvek metódou. Pozerám na tú ženu a pýtam sa sama seba, kde to chúďa bude o 10 až 20 rokov? Nikde. Sama? Frustrovaná? Bez prostriedkov! Rozvedená?
Príbeh číslo 2.
Nazvime ju Radka, vek odhadujem okolo 40 rokov. Bývalá manželka tiež nejakého „pokútneho“ manažéra. Očividne vysokoškolsky vzdelaná, sympatická, sčítaná, rozhľadená a s platom učiteľky. Priznáva rozvod a očividne sa jej po ňom veľmi uľavilo a konečne žije a dýcha podľa seba a v svojom vlastnom tempe. Ex-manželovi rodičia zaplatili, aby sa stratila zo „scény“ a kúpili jej byt. Ex-manžel očividne podľa komunikácie narcistický rozmaznaný chlapček v koži 40+ ročného akože „chlapa“ s nízkym sebavedomím a egom až do neba. Mamička mu po rozvode chodila upratovať, žehliť, nosila jedlo, chodila sa starať o záhradu aj psa. Manažérik s dobrým platom a predstavou, že keď nebude po jeho, nebude inak, lebo on je najlepší na svete a nikdy si nevie priznať chybu a zlyhanie a celý život od kedy otvoril oči mu nejaká žena chodila okolo zadku! Ona chcela normálne žiť a on mal len plnú hubu prázdnych rečí a „skutek-utek“.
VÁŽNE!?!?! Opäť mi stúpa tlak, tlačí mi oči z jamôk, strieľa mi zadok zo stoličky a nožík mi už predral vačok! To kde žijem?! Mám sto chutí si od nej vypýtať číslo na ex-manžela, nie za účelom rande, ale … ani nechcite vedieť čo by som tomu „chlapcovi“ bola schopná povedať a urobiť. Pozerám na tú ženu a pýtam sa sama seba, kde bude o 10 až 20 rokov? Všade. Obklopená priateľmi. Vysmiata. Vlastné prostriedky! Vydatá?
Príbeh číslo 3.
Nazvime ju Elenka, vek odhadujem okolo 25 rokov. Bývalá tanečnica, ktorú živili rodičia a aj jej woops dieťa. Nemala ambície, iba sa mať dobre a dobre vydať a „upratať“ za každú cenu, najlepšie za nejakého zazobaného staršieho pána manažéra a po zvyšok života už ani krížom slamy neprehodiť. Je úplne jedno, že na miesto hlavy má presýpacie hodiny a urobila by pre to čokoľvek – držať hubu a šúchať nožičkami – sadni – ľahni – štekaj. Podarilo sa, našla ako sa vyjadrila „holly grail“ – rozvedený TOP manažér, tučný príjem, domček, psík, dieťa nie je prekážka. Ako vystrihnuté z inzerátu, alebo soap opery argentínskeho TV seriálu. A bola svadba a všetci žili šťastne, až kým nepomreli 😊 Omyl. Z manažérika sa vykľul arogantný chlap s nízkym sebavedomím a vysokým egom prevyšujúcim Mount Everest, s dieťaťom z predošlého manželstva, ktorému sa nevie ani do očí pozrieť. Neustále pracuje, je podráždený a všetko musí byť podľa neho a typ-top. Ona nepracuje, aj by rada, ale nejakú prácu, pri ktorej by mal pánko zabezpečený servis, tak jej kúpil autíčko zabezpečil upratovačku, aby mala viac „času na seba“. Gól bol, keď sa vyjadrila, že aj jeho bývala ex-manželka nikdy nepracovala, až jej raz preplo kopla ho zadnice ošklbala o čo sa dalo o všetko a začala sa starať o seba sama s tučným výživným.
VÁŽNE!?!?! Tlak už je mimo stupnicu, oči mi už slzavejú, už sa nevládzem ani zo stoličky zdvihnúť a nožík mi z vačku vypadol! To kde žijem?! Mám sto chutí si od nej vypýtať číslo na manžela, nie za účelom rande, ale mu vysvetliť, že deti sa na svet samé nepýtajú, rodič je vždy zodpovedný za ich vzťah, vymeniť manželku za „mladšiu“ tú istú verziu nič nezmení ak sa nezmení jeho postoj. Pozerám na tú ženu a pýtam sa sama seba, kde bude o 10 až 20 rokov? Nikde. Vystresovaná. Bez prostriedkov? Seba hodnoty!
Príbeh číslo 4.
Nazvime ju Silvinka, vek odhadujem pred 50tkou. Sympatická usmiata podnikateľka pri tele. Sama vychováva syna, stojí pevnými nohami na zemi. Rozvedená s kamarátskym vzťahom s exmanželom v rámci slušnosti. Chodí do práce, žije v bežnom byte na sídlisku a očividne si riadi svoj život sama a podľa seba. Ošľahaná vetrom a životom, nemá prehnané očakávania od nikoho a ak áno tak už iba od seba. Usmieva sa celý čas s pochopením v očiach a občas si tak pohľadom vymeníme vzájomne názor na osadenie pri stole. Moja „šálka kávy“, páči sa mi.
VÁŽNE!?!?! Tlak už mi klesol tam kam treba, oči sa usmievajú, už v kľude sedím na stoličke a nožík sa vo vrecku upokojil. To kde žijem?! Mám sto chutí si od nej vypýtať jej číslo, nie na manžela, moja „šálka kávy“, páči sa mi ako človek. Pozerám na tú ženu a pýtam sa sama seba, kde bude o 10 až 20 rokov? Bude tu. Spokojná. Veselá. Spoľahlivá! So zdravou seba hodnotou!
Ak čakáte pointu na záver, tak nebude. Urobte si ju akú chcete sami za seba.
Za mňa osobne som rada, že som tam kde som, aj keď to bolo s odretými ušami, rukami, nohami a srdcom. Som nezávislá myšlienkovo aj finančne, dôverujem, ale mám pravidlo trikrát a dosť, som slobodná, ale uvedomujem si zodpovednosť, ktorá z toho vyplýva a mám zopár skvelých ľudí okolo seba. V mojom veku sa už odčlenilo „zrno od plevy“ a vydržali iba tí, ktorí skutočne vedia stáť pri mne nie iba v dobrom, ale hlavne v zlom; v zdraví, ale hlavne v chorobe; vedia sa nie len vyhrievať na slnku, ale ustáť aj ten najväčší uragán a ísť so mnou ďalej 😊
AMEN❤️
Vaša Liv