… bez lží a falošnosti.
Niekoľko krát zopakovaná lož sa stáva pravdou. Neveríte!? Ale no tak, vážne neveríte?! Trošku sa zamyslime; len tak trošičku. Sľubujem, nebolí to. Je to staré príslovie a pravda overená stáročiami, tak to prosí nespochybňujme a netvárme sa prekvapene. Nikdy to nebolo tak aktuálne ako tu a teraz. Lož je súčasťou môjho a vášho každodenného života, nás všetkých bez rozdielu veku, pohlavia a koľko bubákov mame na účte a či chceme alebo nie. Vlastne ani nemusíte nikam chodiť a niečo robiť a premýšľať a zapínať a ladiť; niekedy stačí iba počúvať a pozerať sa okolo seba, len tak byť bez predsudkov, vypnúť všetky motory, naučené klišé a frázy a vnímať iba vlastné zmysly a city a farby a odrazy okolitého sveta vo vnútri. A možno pochopíme a uvidíme, tým vnútorným zrakom. Vlastne, hm nemusíme ani premýšľať. … hm a možno vlastne presne o to ide!
Všetci sa strašne ponáhľame a zabúdame samostatne myslieť a cítiť. Koľko ľudí si položí otázku: Prečo? A za čím? Čo vlastne robím a aký to má úžitok a výsledok? Koľko ľudí si dá tú námahu zistiť odpoveď. Asi nie veľa z nás, však? Zaberá to totiž veľa času a hlavne vyžaduje to aktívne myslenie a zapojenie oboch mozgových hemisfér. A mne sa núka ešte jedna myšlienka, čo keď tá odpoveď nebude zapadať do pohodlnosti a slepoty nášho apatického konzumného, ľahostajného, pre-technizovaného života a myslenia? A čo keď náhodou potom uvidíme samy seba v odraze zrkadla života takých akí naozaj sme – pokrivení v každom smere. Drvivá väčšina ľudí sa nezmyslene ponáhľa sem a tam a tam a sem; nos zapichnutý v mobile alebo v laptope; beháme svetom sledujúc iba svoj odraz vo výkladnej skrini, noha na plyn, okolie plné ľudí snažiacich sa prekričať jeden druhého, hlavne dokázať si vlastnú dôležitosť, potrebnosť, pravdu a neomylnosť a miesto pod slnkom. Ovládať, manažovať, vnucovať, nastavovať, manipulovať …
Nie je vám z toho trochu zle?
Posledné mesiace som mala tú možnosť len tak byť – existovať. Po dlhej dobe sa nikam neponáhľať a nemyslieť podľa požiadaviek okolia, ale iba podľa seba, svojho vnútorného sveta a cítenia a potrieb. Len tak byť. Poviem vám bolo to príma, vedieť kto som, kam idem a kto nie som a kam nechcem ísť.
Keď si konečne uvedomíte, ktorý boj stojí za bitku a ktorý nie, ste náhle tak strašne dospelý a ľahký na duši. „Kto do teba kameňom, ty do neho šľahačkou, nech si má čo lízať “ (môj obľúbený výrok z jednej knihy), takže falošnosť ma už nedobehne a neskolí. Len tak byť … bez lží a falošnosti, nad vecou.
Nikdy sa nebude dať slobodu v srdci mi vziať.
Vaša Liv