Komunikácia: výmena informácií, myšlienok, názorov a pocitov medzi živými bytosťami obyčajne prostredníctvom spoločnej sústavy symbolov. (Wikipédia)
… alebo
„Komunikácia je dvojsmerný prenos myšlienok a informácií, ktorého cieľom je vytvoriť porozumenie v mysliach iných a tým podporiť akciu“ (Slovenský výkladový slovník)
Tak toto je prosím pekne oficiálna definícia. Pekné, však? Pre doplnenie uvediem, že sústava symbolov sú slová, či už hovorené alebo písané. V prípade fauny, keďže ja nediskriminujem žiadnu bytosť a entitu vo vesmíre, sú to zvuky a flóra má určite tiež svoj nástroj komunikácie, tolerujem aj baktérie a vírusy (ale tejto téme sa tu venovať nebudem).
Vráťme sa však ku komunikácii ako takej, tej našej ľudskej (alebo radšej človečej, lebo slovo ľudský môže evokovať v tomto prípade niečo iné). Dnes sú jej plné médiá, siahodlhé články, vedú sa vášnivé diskusie, ponúkajú špičkové školenia, popísali sa tony papiera a všetci jej majú plné ústa a niektorý aj gate.
Pri svojej práci počúvam sprava a zľava a zvrchu a zdola ako je pre každého strašne životne dôležitá a nič bez nej nefunguje v živote pracovnom, rodinnom, politickom, dokonca aj na detskom ihrisku a doma v kuchyni pri varení večere, jednoducho všade. Nedá sa ujsť! (zanôtila som jeden slovenský song)
Ale ruku na srdce, pekne všetci vospolok, keď sme tak veľmi uvedomelí a chceme aktívne komunikovať, prečo skoro všetci mlčia?!
Áno, ja chápem žijeme v spoločnosti, kde ešte stále bohužiaľ z väčšej časti prevláda „hovoriť striebro – mlčať zlato“, keď nič nepoviem nič nepokazím a je oveľa jednoduchšie a hlavne neskutočne pohodlné sa nechať viesť za ručičku, niesť sa na nejakej pomyselnej vlnke a byť súčasťou celku t.j. stáda (zvieratká odpustite mi, milujem vás nadovšetko), ako sa ozvať a mať verejne vlastný názor a hrdo držať hlavu hore a čeliť vetru a krupobitiu, často väčšine v drvivej presile a nie málo rozzúrenej a niesť zodpovednosť a nechať sa s úsmevom a svojou vlastnou vierou ukameňovať a zatlačiť do zeme (alebo ukrižovať … aj to sme tu už mali pred pár storočiami – hovorí jedna pekná kniha). Však?!
Bohužiaľ na opačnej strane, keď už aj niekto „komunikuje“ nejako sa to niekde stratí a hlavne strašne niečo tomu chýba a je to často úplne mimo očakávanému účinku. Nájdeme síce v histórii zopár výnimiek, bez ktorých by nebol pokrok, lebo to čo povedali, urobili a napísali nám tu zostalo aj po tom ukameňovaní, odsúdení, upálení prípadne ukrižovaní a pravda nám nakoniec dala do zubov aj desiatky a stovky ba aj tisícky rokov po tom, ale o pravde niekedy na budúce, dobre? Tak čo s tou komunikáciou?
Komunikujeme jedna radosť, neustále, neutíchajúco a na plnú hubu (keď už to musím takto povedať), ale niečo mi vŕta hlavou. A prečo je čím ďalej tým viac nedorozumení, nepochopených ľudí, rozbrojov, nespokojnosti, frustrácie, hádok, štrajkov, samovrážd a …. no mohla by som pokračovať do nekonečna, ale tento blog má svoju obmedzenú kapacitu.
Hm, viete čo my tam chýba? Skúste porozmýšľať. Aspoň tento krát. (ono to až tak nebolí)
Zamerala som sa na to slovo „výmena“, čiže komunikácia zahŕňa výmenu, všetkých tých informácií, myšlienok, názorov a pocitov medzi živými bytosťami. Čiže výmena, interakcia medzi dvoma stranami, t.j. obojstranná, keďže na komunikáciu treba minimálne dvoch, inak by sme mali monológ. A to je opäť iná oblasť, o ktorú nám momentálne nejde.
Takže pri tej výmene dochádza k jednému prírodne ľudsky zaujímavému úkazu (v tomto prípade slovo ľudsky je na správnom mieste), ktorý bohužiaľ všetci opomínajú. Počúvanie.
Počúvať: vnímať sluchom (Slovenský výkladový slovník)
Áno. Počúvanie. Áno, to čo nám v našej „komunikácii“ dnes chýba je vedomé počúvanie. Bez nej je naša komunikácia len jednonohá a jednooká a potrebuje barličky v podobe ostrých slov, hluku a náhradné oko v podobe prikrášľovania umelými farbami a dochucovadlom a mení sa na perníkovú chalúpku monológu, ktorý všetko pohltí. A o ten nám vôbec nejde, však?! To je cesta slepá, zarúbaná, nikam nevedie!
Ešte sa poďme trochu zamyslieť, dobre? Už nám to ide celkom dobre.
Vnímať:
1. psych. prostredníctvom zmyslov nadobúdať vo vedomí vnemy ako odraz objektívnej skutočnosti: v. niečo zmyslami, zrakom, čuchom, hmatom;
2. postihovať, pozorovať, chápať;
(Slovenský výkladový slovník)
Takže keď už sa naozaj naučíme komunikovať, poďme sa postaviť aj na tú druhú nohu a poďme aj počúvať a otvorme to druhé oko a poďme sa vnímať a chápať hlavou aj srdcom. A pozor to chápať neznamená, že prejdem na druhú stranu barikády, chápať totiž môžem druhú stranu aj vtedy, keď mám iný názor a nemusí to hneď znamenať opozíciu a vojnu.
… a možno sa časom takto dostaneme aj k počúvaniu, pochopeniu, tolerancii k rozdielnym názorom a urobíme niečo dobré a zmysluplné.
Ale o tom niekedy nabudúce v ďalšom blogu.
Vaša Liv