Tak na začiatok opäť zopár definícií, aby sme mali jasno a trochu sa zorientovali v tom o čom bude reč, keď už som taký puntičkár a tento blog je aj o chápaní. Tak nech sú nám jasné definície, fakty, pojmy a máme potom na čom stavať.
Vnímanie (iné názvy: zmyslové vnímanie, percepcia, percipovanie) je nadobúdanie vnemov vo vedomí prostredníctvom zmyslov; psychický poznávací proces, utváranie sa vnemu pri odzrkadľovaní sa objektov, javov a procesov vonkajšieho sveta a vnútorného sveta vo vedomí prostredníctvom zmyslových orgánov.
Chápanie je rekonštitúcia (znovu vytvorenie) zmyslu niečoho (slova, textu, diania, činu a pod.) vo vedomí človeka. Fenomén chápania je predmetom skúmania napríklad hermeneutiky. Chápanie niečoho je rekreácia jeho zmyslu vo vedomí človeka.
Hermeneutika (z gréckeho – ἑρμηνεύειν / herméneuein – vysvetľovať, zvestovať) je umenie a teória vysvetľovania, neskôr sa výraz „hermeneutika“ používa na označenie alebo ako súčasť označenia rôznych filozofém, no najmä v spojení s prívlastkom filozofická. Popri procese interpretácie, ktorý sleduje správne pochopenie textu v zmysle priradenia správnych významov lexikálnym jednotkám cudzojazyčného textu, aj proces exegézy, ktorá sa usiluje zhromaždiť všetky dostupné historické údaje, ktoré by text osvetľovali aj z pohľadu vonkajších súvislostí.
Pekný diagram, však? Ale naozaj to takto funguje? Počúvam, teda vnímam, teda chápem? Po malom prieskume môžem hneď odpoveď, že NIE – veľkým tlačeným písmom a s výkričníkom! Bože keby to tak bolo, je na zemi asi raj a žijeme si tu v svornosti a pospolitosti a v bavlnke ľudia aj zvieratká aj príroda.
Ale poďme k tým ľuďom, lebo predsa len tá príroda je komplexnejšia na chápanie a zvieratká stačí milovať a ochraňovať 😊
Bohužiaľ nám „to“ nefunguje a to všade; v rodine, v škole, v práci, na ulici, v krčme … a tých miest, kde to počúvanie nám ľuďom „nefunguje“, je neúrekom ako holubov na námestí. Skôr sa čudujem, že sme my „ľudstvo“ (zámerne úvodzovky – prečo asi? – naša vlastná evolúcia určite ešte nie je ani z ďaleka pred cieľom) ušlo takú dlhú cestu s tak obmedzeným aparátom aký máme.
Poďme sa, ale zamerať na oblasť práce a tento pomyselný mostík počúvania – vnímania – chápania v prostredí každodenných stresov, úloh, povinností, cieľov, výkonnosti, tabuliek, porád, termínov a interakcií v pracovnom prostredí. Už sme si tu rozobrali v minulom blogu komunikáciu, tak teraz je na pretrase jej vlastná sestra počúvanie a v ňom obsiahnuté vnímanie a chápanie, ako dve nôžky na ktorých táto pani má stáť. Lebo ak chýba jedna nôžka, alebo nebodaj obe, tak nám to celé pokrivkáva alebo sa „to“ hneď zrúti a s tým všetko naokolo; vzťahy, spolupráca, firma… . A je po komunikácii, počúvaní a chápaní. A sme tam, kde momentálne sme; teda v kríze počúvania. (… lebo úprimne vo svete sociálnych médií a internetu, veľa ľudí komunikuje, ale málo počúva a ešte menej chápe).
Akosi často sa automaticky od nás očakáva a priam žiada, že keď na nás hovoria (alebo my hovoríme na nich), dávajú nám úlohy, otázky, požiadavky a informácie, tak sa aj počúva a vníma a chápe obsah a zmysel hovoreného alebo napísaného. Či už je to v tíme našich najbližších kolegov a kolegýň, alebo pri širšej pracovnej interakcii alebo nebodaj pri strete s lídrom (schválne nepoužívam slovo manažér alebo nadriadený, som naň vrcholne alergická; už som tých tzv. „manažérov“ zažila v živote až príliš veľa, s nie veľmi pozitívnou konotáciou, takže tá pachuť v ústach pri tomto slove už nikdy nezmizne).
Špeciálne tá posledná kategória si zaslúži bližšie preskúmanie a drobnohľad. To ako sa „nám“ (1. kategória – bežný smrteľník/pracovník) a „vám“ (2. kategória – bežný smrteľník/líder – tiež pracovník, ale s vyšším platom 😊) pracuje a aké výsledky práce podávame, predsa len záleží na správnej komunikácii a počúvaní – vzájomnom – uistení sa, že vnímame a chápeme a vieme. Akosi často, pri tej 2. kategórii, sa zabúda počúvať, vnímať a chápať potreby tých, na ktorých stojí a padá líderstvo. Keď už sa naučí líder správne komunikovať a dovzdávať informácie, musí predsa začať počúvať, inak z neho líder už viac nebude a skĺzne na úroveň „diktátora – manažéra“. Keď totiž prestaneme počúvať, stratíme tú druhú stranu pomyselnej mince, v ktorej je obsiahnutá spätná väzba, sebareflexia, možnosť vidieť veci inak, zlepšiť sa, poučiť sa, rásť ako líder, ako odborník, ako človek samotný. Brzdíme tak nie len seba, ale aj ostatných v ich práci a rozvoji a tým v konečnom dôsledku aj firmu, kde pracujeme. Stane sa z nás „slepý“ a „hluchý“, hm áno, manažér. Manažér ničoho a všetkého, slepého stáda volov, obmedzeného našou vlastnou obmedzenosťou, strachom a egom.
Tu je na mieste definícia: „manager“ – a person responsible for controlling or administering an organization or group of staff (Wiki). Nemajte mi to za zlé, ale mne tam strašne niečo chýba! Veľmi silne z toho ide pachuť diktátorstva jednej strany na malom piesočku zvanom práca. A preto máme tak „veselo“ rozšírené šikanovanie, rasizmus, nevraživosť a všetky negatívne neduhy „modernej“ doby ako mobbing a bossing.(Ale o tom niekedy nabudúce, dobre.)
Preto som a vždy budem za partnerstvo; vždy a všade, na všetkých úrovniach ľudského vedomia a platformách ľudského bytia. Partnerstvo je to totiž bilaterálna alebo multilaterálna dohoda medzi skupinou ľudí, inštitúcií alebo organizácií z rôznych oblastí a zastrešuje rovnoprávnosť pri realizácii vzájomných spoločných aktivít a dohôd. (malá poučka z Logman) Opakujem dohoda a v nej zakomponovaná rovnoprávnosť. To platí pre biznis aj všetky ostatné oblasti života a ide s tým ruka v ruke veľká zodpovednosť a vlastné nasadené kompetencie. Pokiaľ totiž neviete presadzovať partnerstvo ako líder a aj ako človek, neviete v podstate nič; neviete zvládať ani sami seba.
Dobrého lídra z vás neurobí pozícia, tituly, popredné miesto v organizačnej štruktúre, špičkové auto, výrečnosť, to, že každého prekričíte, prevalcujete, zaškatuľkujete, dobré oblečenie, dobrý image, akčnosť, 24 hodinová pohotovosť, ale to ako dokážete počúvať, vnímať, chápať a následne komunikovať. A niekedy aj byť ticho a nechať ľudí pracovať a ísť vlastnou cestou, je to najlepšie čo môžete pre seba, tím, firmu a prácu ako takú urobiť.
Niekde som čítala (jeden múdry človek napísal), že budúcnosť veľkých lídrov sa skrýva v pokore. Príliš často je v našom biznise veľa politiky, zákulisných ťahov, mocenských bojov, nezrelosti, povýšenectva, nadutosti, osobného prospechu, neznalosti, amaterizmu, strachu, namiesto sedliackeho rozumu, ľudskosti, vytváraní partnerstva a priateľstva, snahe sa niečo naučiť, vytvárať dohody, podporovať a nechať priestor iným, počúvať a mať pokoru.
Nebudujte si kariéru a na nej vlastné ego, budujte si partnerstvá a dôveru a to bez pokory nepôjde. Kariéra sa vám totiž môže zosypať veľmi rýchlo, ani sa nestihnete nadýchnuť, ale tie vzťahy postavené na dôvere ak sú zdravé, mali by nejaké to životné tornádo prežiť. A na tom sa dá a oplatí stavať ďalej. Dobrými sa totiž stávame viac cvičením v podobe životných skúšok výhier a pádov ako od prírody.
Vaša liv