1 Euro vymedzuje cenu asi všetkého. Neveríte? Dáva cenu aj životu? Pre jedného je to veľa, pre jedného je to málo, pre niekoho akurát. Určí však aj hodnotu človeka ako takého? Túto otázku som si položila dnes ráno.
Konečne je tu jar a slniečko pomaly zohrieva ospalé ranné myšlienky a pod modrou pastelovú oblohou sa v tomto svetle aj všetky denné pracovné povinnosti zdajú znesiteľnejšie. Dnes ráno cestou do práce som sa v klasickej rannej dopravnej špičke pomaly posúvala ulicou až som zastala na červenú na jednej z križovatiek. Kolóna áut predo mnou aj za mnou. Ticho som si pospevovala a usmievala sa na pulzujúci ranný svet.
Na križovatke stál usmiaty chlapec v bezpečnostnej vestičke a s barličkami v oboch rukách. Pomaly ale rozhodne sa húpal na paliciach a postihnutých nohách obrnou pomedzi autá a ponúkal voňavé stromčeky do áut. Každého slušne pozdravil, bol čisto oblečený a nenásilne s úsmevom ponúkol svoj tovar.
Ani neviem prečo, ale bez akéhokoľvek uváženia som siahla po peňaženke a v tom som sa sama nad sebou zarazila a prebrala z príjemnej rannej slnečnej letargie.
Začala som nenápadne so záujmom celé toto ranné križovatkové divadlo predo mnou sledovať v priamom prenose.
Prvé dejstvo.
Niečo čo ma ihneď vytrhlo z môjho ranného slnečného snenia. Pozorovanie reakcie vodičov, obyčajných ľudí vo svojej podstate, ako som ja a vy.
Predo mnou bolo niekoľko áut, väčšinou veľké štvorkolky pre „veľkých chlapcov“. Každý mal zatvorené okno na aute a ten čo mal okienko stiahnuté a frajersky vyložené predlaktie, si pomaly poklepkal prstami po kapote auta v rytme vyladeného rádia, na ruke veľký zlatý prsteň a retiazka na zápästí. Rýchlym pohľadom som zhodnotila, že ani jeden vodič nesedí v aute strednej robotníckej triedy a nemá „hlboko do vrecka“.
Výjav ako vystrihnutý z akčného filmu.
Druhé dejstvo.
Pri bližšom pozorovaní som si všimla, že nikto okno nestiahol a „neviditeľný chlapec“ sa len s úsmevom pre-hopkal k ďalšiemu autu. Frajer na veľkom aute pokýval hlavou a otočil ju na druhú stranu a ďalej predstieral, že chlapca nevidí.
Keď chlapec dohupkal až k môjmu autu stiahla som okienko, zaželala som mu dobré ráno a dala mu do ruky jedno euro a zobrala si jahodový voňavý stromček. Ostatní vodiči zabudli v tom momente asi dýchať a kde je spojka a sever. Prečo? Čo som urobila?! Že som niekomu niečo dala len tak nezištne, bez uváženia a vedľajších pohnútok?! Že som si všimla, že som sa zamyslela, že som si dovolila cítiť, že som otvorila oči?!
Stromček, ktorý ma hodnotu pár centov, stromček, ktorý mi vonia teraz v aute, stromček, ktorý vyčaril úsmev na tvári, stromček, ktorý urobil moje ráno a mňa asi trochu lepšou. Stromček, ktorý mi pripomenul skutočné hodnoty, stromček, ktorý mi pripomenul, aký je človek vlastne krehký, uväzneným vo vlastnom väzení predsudkov a strachu, ktorý nosí každý v sebe a život jeden veľký paradox.
Tak som sa zamyslela. (opäť) Akú cenu má pre mňa jedno euro. Veľa? Málo? Primerane? Bude my chýbať?
Som obyčajný človek a žijem bežný obyčajný život, raz vysoko hore a raz hlboko dole. Viem akú cenu má chlieb a mlieko a viem akú cenu mojej práce má jedno euro. Som zdravá, mám dve nohy a dve ruky, rodinu a priateľov, prácu a zázemie. Mám veľa, mám málo? Vlastne ani neviem? Mám čo potrebujem a pripomínam si to každý deň.
Vždy to bude iba na nás ako s tým čo máme v sebe naložíme, ako to použijem a využijeme, ako sa hlavne dokážeme postarať o seba a o tých, ktorých máme okolo seba v čase, ktorý sme dostali vymedzený. Takže nie zajtra, ale tie maličkosti, ktoré vyvolajú niekomu úsmev na perách skúsim urobiť každý deň. Aspoň jednu a nemusí to stáť ani jedno euro. Ja to bude robiť pokiaľ budem môcť.
Nemôžem si pomôcť, ale svet okolo nás pripomína labyrint hodnôt postavený z prázdnoty, plný ľudí smädných po peniazoch a hladných po moci, stále blúdiacich dookola. A niekedy sa stačí zhlboka nadýchnuť, otvoriť oči a urobiť niečo inak. Krok do neznáma nie vždy znamená pád a vybočenie z cesty. Niekedy to je návrat na tú správnu cestu.
Jedno euro nie je hodnota, ktorú dávam sebe a ľuďom okolo seba. Moje hodnoty sa merajú inou menou.
Jahodový stromček mi to pripomína a moje ráno je hneď lepšie a voňavé.
Vaša Liv