Taký tunel vám je zaujímavá vec a fenomén.
Len pre poriadok uvádzam definíciu – keďže som človek poriadkumilovný a mám rada vo veciach jasno:
Tunel je podzemný objekt dlhého, zväčša vodorovného tvaru. Je zložený z portálu a pozdĺžnej tunelovej rúry. Podľa účelu sa rozlišuje dopravný tunel a hydro-technický tunel. Podľa spôsobu výstavby sú tunely delené na razené a hĺbené. (Wikipédia)
Nuž, ale máme aj iné „tunely“. Za posledných pár mesiacov som dospela k úžasnému poznatku: na Slovensku je viac „tunelárov“ ako v stavebnom priemysle! Keby všetci spojili sily a pretavili svoju šikovnosť „tunelovať“ do hmotnej podoby pokojne postavíme tunel od Veľkej Británie až po USA a ďalej po Austráliu alebo aj okolo celého sveta! Ako taká malá firma v Poltári na čele s 98 ročnou babičkou, ktorej účtovné aktíva sú viac ako celé HDP tejto krajiny! (… a to vám poviem toľko miliárd nemá ani FB)
V tomto máme výrazné prvenstvo a vyspelé krajiny nám nesiahajú ani po členky, mohli by sme na tom vybudovať celý mega biznis a postaviť našu krívajúcu ekonomiku a šup bolo by po kríze a probléme. Aspoň u nás. Verím tomu, že by aj z ďalekej Číny a USA prišli nie len špičkové hlavy, ale aj stážisti sa pozrieť na náš malý „tunelový“ zázrak a priučiť sa, ako si nafúknuť vlastnú bublinu a účet na „účet“ iných.
Väčšina z nás už určite čítala palcové titulky v novinách o mega kauzách tunelovania spoločností na Slovensku a rozkrádania ako verejného tak aj súkromného majetku a udivene a rozhorčene krútila hlavou, ako je to vôbec možné!? Možno padlo aj zopár ostrých slov a nejaké to klasické „slovenské“ zaucho, domáca rodinná hádka a na záver pár panákov.
V hlave zostalo kopec nevyslovených otázok, prečo nikto nič neurobil, nikto nezasiahol, kde je právo a spravodlivosť a čo robili ľudia v tej či onej firme, vláde a verejnosť a kompetentní?! Samozrejme hlavne čo robili „tí druhí“ a „ostatní“??? Nikto sa nezamyslel nad tým, čo urobil on alebo čo môže urobiť všetci spoločne?!
No poviem vám čo robili: nič. Bohapusté nič. Ešte aj to slovo bohapusté evokuje niečo … tak nech mi to ten najvyšší hore odpustí. Takže lamentovali, nadávali, potili sa vo vlastnej nevedomosti, väčšina v tichosti, našlo sa aj zopár odvážlivcov čo pridalo „volume“, dokonca sa niektorí aj postavili a pokúsili chodiť v tom tunely a urobili zopár nesmelých krôčikov proti prúdu, ale v konečnom dôsledku sa iba pozerali a čakali, kto ich príde „zachrániť“. A kedy konečne bude pokoj a budú môcť opäť ako tie voly na poli ťahať bezmyšlienkovito opraty za iných. A keďže Ježiško a Juraj Jánošík tu boli už pred XY rokmi a zázraky sa nekonajú na počkanie a bez práce, nakoniec samozrejme nikto neprišiel.
Jednoducho sa nechali dobrovoľne pohltiť pseudomašinériou väčšiny, ktorá ich zmietla a už ich len prúd unášal. Zvesili hlavy, zatvorili oči a uši a pokračovali s davom a nechali tunelovať ďalej jedna radosť a ťahali tie slovenské pluhy do roztrhania tela a ducha.
Hádajte kto z toho najviac profituje? Ó áno, určite tí ktorí slepo ťahajú tie pluhy … Určite nie tí, ktorí si žijú v pozlátenej bubline vlastného strachu a neistoty a prázdnoty, tučného konta, ješitnosti, žalúdočných vredov, erektilnej disfunkcie podporovanej modrými tabletkami, ega nafúknutého do rozmeru planéty Pluto. Ale pozor na čierne diery a super novy a výbuchy slnka … ešte vždy sú sily silnejšie ako svet vytvorený ľudskou prízemnosťou.
Lenže nezabúdajme, že aj taký tunel ma dva konce, alebo ak chcete vchod a východ, začiatok a koniec. Tak ako všetko na svete nič nie je jednoznačné, večné a nemenné (to sme tu už mali a zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec). Je to ako misky váhy, ktoré sa nakláňajú podľa toho na, ktorú stranu prikladáte. Vždy sa dá vrátiť, zobudiť, otočiť, vystúpiť z kola von.
Človek vidí iba to čo chce vidieť a počuť iba to čo počuť chce, zo strachu, že bude musieť premýšľať a prijať zodpovednosť za seba a svoje činy a rozhodnutia a svoj vlastný život. Niekto žije svoj život podľa pravidiel, ktoré vytvorili iný a niekto podľa tých vlastných, za akúkoľvek cenu, pretože vie akú má sám pred sebou cenu a chce sa vždy a za každých okolností pozrieť všetkým priamo do očí. A nie je dôležité akú pozlátku to všetko má.
Dôležité je byť človekom a ešte lepšie dobrým človekom.
Vaša Liv