Tak som sa zamyslela, kam to všetko ide, teda tým myslím nás ľudí … nemyslím tým svet, pretože zastávam názor, že svet pôjde iba tam kam pôjde vesmír a príroda a s ňou Darwinova evolúcia a potom za tým všetkým na chvoste my ľudia … takže si každý nasledovný krok premyslite kým ho urobíte … prečo a kam.
Každý deň si pozriem dostupné hlavne svetové TV správy, vrátane tých tzv. „renomovaných a nezávislých“ ako CNN, BBC (nad tými našimi som už zlomila palicu – je to hlboko pod prahom mojej inteligencie) a poviem vám, nie je mi z toho potom veľmi dobre na duši ani žalúdku. Nuž na druhej strane aspoň mi rýchlejšie vytrávi, pretože hladina stresového hormónu stúpne a adrenalín tiež, takže z určitého uhľa pohľadu je sledovanie aktuálneho politického a svetového diania doma a vo svete výborná diéta. A človek má potom na tomto našom malom kúsku slovenskej zeme dobrý pocit z toho, že je nám vlastne sveta žiť a nič nám také hrozné nehrozí a máme sa tu vlastne celkom dobre.
V USA sa snažia politické strany a vláda vykľučkovať z „vyrobených“ prešľapov svojho „vodcu“, na blízkom východe to vrie a opäť sa „upratuje“ po výbuchoch, v ďalekej Ázii v Bangladéši padajú stavby a kde-tu na matičke zemi vyčíňa oheň a zemetrasenie, niekde v Tichom oceáne sú opäť záplavy, v strednej Amerike sú opäť tornáda a celý pospolitý svet „bojuje“ s Covid-19, takže by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že je všetko pri starom.
Na našej rodnej hrude nám opäť sudcovia a naša „spravodlivosť“ tvrdí, že sú spravodliví, niekto chce ženám zabetónovať maternice, fitnescentrá sa chystajú štrajkovať, naše HDP sa prepadá asi až po plášť matičky zeme, bože a aby som nezabudla, každý už je trochu „otrávení“ z Covid-19. Ak náhodou medzi tými správa vyskočí na mňa niečo pozitívne, ako zbierka mobilného operátora na pomoc, tak potrebujem viac úsilia a času sa z toho spamätať a spracovať to a prepnúť do pozitívneho modu, ako tupo nasiaknuť všetky tie katastrofy.
A tak som sa zamyslela …
Zametať si treba predovšetkým pred vlastným prahom svedomia. Kým začneme zachraňovať, súdiť, konkludovať, kázať a ukazovať na tých druhých, skúsme začať od seba. Stačí malými krokmi, raz za deň sa usmiať, niekomu pomôcť alebo ho povzbudiť, nezaklamať, poslať drobný príspevok napríklad Dobrému Anjelovi, alebo aspoň urobiť vlastné rozhodnutie, aj keby bolo proti všetkým a všetkému a stáť si za ním.
Nuž a aby som nezabudla, zopár horlivcov mi v poslednej dobe pripomína, že sa nemám stresovať (čo už ani nerobím), pretože som si tak uvedomila, že som „Husákove dieťa“ a úspešne som prežila pád komunizmu, nežnú revolúciu, divoké 90. roky, niekoľko zaručených koncov sveta, vstup do nového milénia, straty, pády, choroby, úmrtia … a stále som tu živá a relatívne zdravá s miernym úsmevom na perách.
A tak som sa zamyslela …
Končí sa jedna éra a začína druhá a ja osobne urobím všetko preto, aby bola lepšia!
Vaša Liv